BIESZCZADY XXXIII - MONŠTRUM

Tri predchádzajúce roky sme mali možnosť fotiť toho istého obrovského samca. Bola to taká výkladná skriňa karpatskej prírody. Statné telo, mocné laby a veľká hlava. Úžasné zviera. Keď teraz vyšiel z lesa, tak sto metrov odomňa, hneď som vedel, že je to on. Bohatá zimná srsť bola tmavá. Skoro až čierna. Určite mu pridávala na váhe. Po zime nebol vychudnutý. Očividne sa mu darilo. Bol obrovský. Hotové monštrum. Myslel som, že slnko už zapadlo ale po pár minútach sa ukázali medzi mrakmi ešte posledné zlaté lúče. Potom svetlo zase potemnelo.

VEVERICA STROMOVÁ III - PRENOS MLADÝCH DO NOVEJ DUTINY

Všimol som si vevericu s obrovskou hlavou ako skáče zo stromu na strom. Rozbehol som sa za ňou. Začal som fotiť.  Bola mimoriadne rýchla. Trvalo to už dve tri minúty a ešte stále som nevedel čo to vlastne vidím. O dvesto metrov ďalej sa mi veverica stratila v dutina na starej čerešni. Čakal som dole pod stromom či sa ešte ukáže. Pozeral si fotky a až tam som zbadal, že veľká hlava bolo vlastne mladá veverička, ktorú mama prenášala do novej dutiny. Možno do väčšej, možno do bezpečnejšej. Po desiatich minútach mama veverička vybehla a vracala sa rovnakou cestou k veľkému dubu. Vybehla po ňom aby sa stratila v dutine. Už som bol pripravený. Zase sa ukázala "veľká hlava" a hneď potom šialená naháňačka. Celých tých dvesto metrov prebehla na jeden pokus. Ani raz sa nezastavila. V behu som pálil ako zmyslov zbavený. Tušil som, že na karte bude veľa odpadu. Bola to skutočná výzva. Sotva som sa vydýchal, vyrazila pre ďalšie mláďa. Všetko sa opakovalo. Potom ešte raz. Bolo od nej pekné, že mi dala tri šance napraviť chyby.